Slabá zima – silné choroby

Na jar v roku 2023 stoja pestovatelia znovu pred otázkou, ako sa prejaví teplá zima v porastoch po jarnom otvorení vegetácie. Uplynulá zima 2022/23 bola extrémne teplá, január prepisoval historické rekordy. V podstate jediná perióda s mrazom a snehom bola krátko pred Vianocami a potom nasledoval január prakticky bez mrazu. Sneh a mráz absentovali dokonca aj v lyžiarskych strediskách a celé Vianočné sviatky vrátane Silvestra a Troch kráľov boli na blate. Polia boli sčasti podmočené, nakoľko zrážok bolo dostatok. Pôda konečne zamrzla až v prvej dekáde februára, kedy prišlo týždňové ochladenie a teploty v noci klesli pod bod mrazu. O nejakom hlbokom premrznutí pôdneho profilu ale nemôže byť ani reč, pôda premrzla len na povrchu. Dokonca ani tráva v trávnikoch a na medziach nezošedivela, ale zachovala si zelenú farbu. V čase koncipovania tohto článku (druhý februárový týždeň) nie je vo výhľade žiadne výrazné ochladenie, preto možno celú zimu hodnotiť ako extrémne teplú.

Z uvedených dôvodov v praxi opäť ožívajú polemiky o dopade teplej zimy na vývoj porastov ozimných obilnín. Z ich obsahu prevažujú skôr zlé vyhliadky do budúcnosti, ktoré predpovedajú premnoženie chorôb a škodcov. Článok prináša skúsenosti a názory autora článku na uvedený problém v kontexte vývinu chorôb obilnín.

Z agronomického hľadiska sú porasty ozimín po zime zelené, vyrovnané, bez výpadkov, bez extrémnych poškodení. Na prvý pohľad by sa teda mal pestovateľ tešiť z dobre prezimovaných porastov. Prečo sa potom v niektorých predpovediach objavujú obavy? Najčastejším argumentom býva názor, že v dôsledku absencie mrazov dostatočne nevymrzli choroby a škodcovia, takže možno očakávať ich inváziu. Podľa názoru autora článku však katastrofické scenáre môžu byť predčasné. Všetko má totiž v rukách príroda, ktorá prostredníctvom počasia rozhodne, či je pred nami dobrý alebo zlý rok. Je možné že sa negatívne predpovede naplnia, ale môže prísť aj suchý a teplý rok a k premnoženiu chorôb resp. škodcov nedôjde. Určite je však užitočné tieto riziká pomenovať, pripraviť sa na ich výskyt a ak sa naozaj objavia, pokúsiť sa ich čo najviac eliminovať.

Vplyv zimy na výskyt chorôb a škodcov Názor, že silný mráz resp. silná zima zdecimuje choroby a škodcov alebo naopak – že bez mrazu bude chorôb a škodcov viacej, celkom neobstojí. V prímorských oblastiach s každoročnou miernou zimou by potom choroby a škodcovia museli pestovanie ozimín úplne zdecimovať. Choroby a škodcovia majú totiž celý rad mechanizmov a vývojových štádií, ako prežiť aj tú najkrutejšiu zimu. O ich výskyte počas hlavnej vegetácie ani tak veľmi nerozhoduje počasie v zime, ako skôr počasie na jar – po zime. To možno porovnať napr. na Sibíri, kde po naozaj silných zimách na jar vzniká pravidelná invázia komárov, ktoré nevymrzli ani v ozajstnej sibírskej zime.

Rizikom silnej zimy resp. striedania teplôt v zime pre obilniny je tzv. vyzimovanie. To však na prelome rokov 2022/23 určite nehrozilo. Terajším extrémom je naopak veľmi teplá zima. Vtedy choroby a škodcovia naozaj prezimujú lepšie ako obvykle. Na oziminách staré listy prečkajú zimu zelené a hromadí sa na nich infekčný potenciál chorôb, ktoré pri teplej a daždivej jari môžu gradovať. Dôležitým momentom je však slovo „môžu“. Vychádza to zo skúseností z niektorých minulých rokov, kedy boli porasty ozimín po zime doslova pokryté kôpkami múčnatky a hrdze. Prísľub vysokého infekčného tlaku zmarilo suché e teplé počasie v nasledujúcej jari. Teplá zima preto nie je automaticky zárukou na vysoké napadnutie porastov v nasledujúcom roku.

Ani vyšší výskyt symptómov chorôb na jar nie je dôvodom na paniku. Po zime sa na najstarších listoch zvykne prvá objaviť múčnatka a septorióza pšenice. Na ozimných jačmeňoch je to múčnatka a rynchospóriová škvrnitosť. Ojedinelo sa môžu vyskytnúť aj hrdze, najmä hrdza pšenicová a plevová.

Skoršia aplikácia fungicídov ?

Skoré jarné aplikácie fungicídov v termíne T0 (BBCH 30) sú u nás väčšinou neekonomické a muselo by sa jednať o mimoriadne silný infekčný tlak. Stratégiou chemickej ochrany proti listovým chorobám je ochrániť zdravý vývoj rastliny a zabrániť redukcii úrody najmä v dôsledku prestupov infekcií na posledné tri listy. V podmienkach SR sú kľúčové termíny ošetrení T1 a T2. Za bežných okolností v termíne T0 (BBCH 30) býva neekonomické ošetrovať staré – odumierajúce listy s kôpkami hrdzí a múčnatky. Tie rastlina tak či tak v priebehu mesiaca stratí a nahradí novými.

Choroby bázy stebla – reálne riziko

Choroby bázy stebla sú skupinou chorôb, pri ktorých by teplá zima naozaj mohla spôsobiť ich vyšší výskyt. Infekcie báz stebla primárne vznikajú na jeseň a cez zimu. Kvôli teplej zime existuje reálny predpoklad, že ich výskyt môže byť v roku 2023 vyšší. Preto treba v období odnožovania vykonať podrobnú inventarizáciu. V prípade prekročenia prahu škodlivosti (25 % symptomatických odnoží) treba použiť účinný (autorizovaný) fungicíd na začiatku steblovania v T1 termíne (ideálne do BBCH 31).

Objaví sa aj mazľavá sneť zakrpatená ?

Chlamydospóry Tilletia controversa potrebujú na klíčenie svetlo, dlhotrvajúce nízke teploty a pomalý vývin rastlín pšenice. Na jeseň v roku 2022 sa však oziminy sa vyvinuli rýchlo, podmienky pre rozvoj infekcií T. controversa teda neboli ideálne. Z tohto pohľadu by v roku 2023 k epifytócii Tilletia controversa nemalo dôjsť.

Poučenia z podobných rokov 2007, 2014, 2018, 2020

Názory a predpovede rôznych autorov, ako sa situácia po teplej zime vyvinie, sa môžu ale aj nemusia naplniť. Pre tých, ktorí sa radšej držia faktov, môžu byť zaujímavé skúsenosti z rokov, kedy bol priebeh počasia podobný. Autor článku preto prelistovali predchádzajúce záznamy a publikácie a zistili, že veľmi podobná situácia ako v roku 2023, bola na jar v roku 2007, 2014, 2018, 2020. Poďme sa teda pozrieť na skúsenosti z podobných ročníkov:

Rok 2007

Po extrémne teplej jeseni a zime na prelome rokov 2006/2007 sa tiež na jar v praxi poukazovalo na to, že existuje riziko zvýšeného výskytu chorôb a škodcov. Niektorých pestovateľov to dokonca vyprovokovalo aj k neobvyklým skorým fungicídnym aplikáciám. Následne však prišla extrémne teplá jar, ktorá už v apríli pripomínala začiatok leta. Denné teploty sa v apríli a máji pohybovali okolo 25 °C, nastal dlhotrvajúci zrážkový deficit. Z neobvykle vysokého infekčného jarného potenciálu po teplej zime tak v priebehu vegetácie nebolo nič. Vysoké marcové a aprílové teploty a najmä sucho choroby takmer úplne zastavili. Rok 2007 teda priniesol opak katastrofických scenárov – vývoj chorôb bol na jar takmer zastavený.

Rok 2014

Predchádzajúca zima (2013/14) bola teplá, bez mrazov a snehovej prikrývky. Po extrémne skorej a výrazne teplej a suchej jari priniesol apríl relatívne normálne počasie. Porasty všetkých plodín boli začiatkom mája vo vynikajúcej kondícii. Všeobecne bolo možné konštatovať, že vegetácia bola posunutá o 2-3 týždne dopredu. Extrémne teplá zima a teplá jar 2013/2014 teda žiadnu katastrofu v porastoch ozimných obilnín nepriniesla.

Z hľadiska zdravotného stavu obilnín jar 2014 prekvapila veľkým rozsahom výskytu fyziologických škvrnitostí a chloróz, ktoré sa so zlepšením počasia postupne vytratili. V niektorých lokalitách však prekvapila pleseň snežná a vyšší výskyt chorôb báz stebla. Veľkým prekvapením bola aj hrdza plevová, ktorá v roku 2014 prepukla do epifytócie. To však s priebehom počasia nemalo priamu súvislosť. Z hľadiska fungicídnej ochrany bol infekčný tlak ostatných listových chorôb zhruba na strednej úrovni. V roku 2014 bol výskyt listových chorôb síce bežný, potvrdil sa však predpoklad že výskyt chorôb bázy stebla bol vyšší ako po iné roky.

Rok 2018

Už zima 2017/18 sa ukázala ako teplotne nadnormálna, zrážkovo podpriemerná, s absenciou výdatnejšej snehovej pokrývky a hlbokých mrazov. Výraznejšie sa začalo otepľovať už v prvej dekáde marca. Apríl sa zapísal ako najteplejší apríl v histórií meteorologického merania. Rok 2018 bol z hľadiska zdravotného stavu obilnín priemerný – napadnutie rastlín hubovými chorobami bolo vo väčšine prípadov v nízkej až strednej intenzite. Rok 2018 možno celkovo zhodnotiť ako extrémne teplý a suchý. Dôležité je však rozloženie zrážok, ktoré v roku 2018 prialo rozvoju hubových chorôb najmä v druhej polovice vegetácie. V roku 2018 sa takisto nepotvrdilo že by na jar boli choroby extrémne premnožené a vyžadovali by si skoré fungicídne ošetrenie.

Rok 2020

Ročník 2019/2020 bol tiež podobný tomu súčasnému. Z absencie skutočnej zimy nemali radosť ani lyžiari a ani poľnohospodári. Úvod vegetácie v roku 2020 bol suchý a teplý, bez výraznejšieho výskytu chorôb. Prelom nastal až koncom mája, odkedy až do polovice júna panovalo daždivé počasie. To spôsobilo oneskorený nástup chorôb, ktoré sa objavili a kulminovali až v polovici júna. Na tvrdej pšenici a jarnom jačmeni bola v roku 2020 hlavným patogénom múčnatka, ktorá dominovala počas celej vegetácie. V porastoch mäkkých pšeníc prevládala na listoch helmintospóriová škvrnitosť (DTR) a hrdza pšenicová. Výskyt fuzariózy klasov bol na pšeniciach v roku 2020 v mnohých lokalitách vysoký, vrátane vyššieho výskytu mykotoxínov v úrode zrna.

V lokalitách s vysokým infekčným tlakom neposkytli dostatočnú ochranu ani autorizované fungicídy. Ozimné a jarné jačmene boli spočiatku napadnuté hlavne múčnatkou. Po výdatnejšej zrážkovej činnosti sa koncom júna začala vyvíjať aj hnedá škvrnitosť a hrdza jačmenná. Rok 2022 bol teda na výskyt chorôb bohatý, no až v druhej polovici vegetácie. Nenaplnili sa tak scenáre hovoriace o potrebe skorých fungicídnych aplikácií.

Záver

• Zima na prelome rokov 2022/2023 bola jednoznačne neobvykle teplá. Napriek tomu porasty ozimných obilnín sú na jar (v polovici februára) v dobrej kondícii, vyrovnané a celoplošne zatiaľ nevykazujú nijaké extrémne poškodenie ani extrémny výskyt chorôb.
• Teplá zima automaticky neznamená vysoké napadnutie porastov chorobami v nasledujúcom roku. Podľa skúseností z minulých rokov sa neraz stalo, že po miernej zime prišla suchá a horúca jar, ktorá výskyt chorôb zastavila.
• Situáciu však netreba ani podceňovať a je nutné monitorovať nasledujúci vývoj počasia, porastov a chorôb. Na veľmi skoré fungicídne T0 (BBCH 30) aplikácie zatiaľ nie je dôvod. Dôraz je určite treba klásť na choroby bázy stebla, ktoré sa môžu vyskytnúť vo zvýšenej miere. Tomu je potrebné prispôsobiť aj pravidelné prehliadky porastov a prípadný výber účinného fungicídu najneskôr do termínu T1 aplikácie (ideálne do BBCH 31).
• V ozimných obilninách je treba pozornosť zamerať na T1 termín aplikácie fungicídov (BBCH 31–32), ktorý je zameraný na choroby bázy stebla a skoré listové škvrnitosti (múčnatky, septoriózy a hrdze plevovej).

Foto: K. Hudec