Sója sa postupne aj na Slovensku stáva dôležitou plodinou, najmä z hľadiska využitia na kŕmne a potravinárske spracovanie. Pri stúpajúcom podiele sóje v osevných postupoch prirodzene stúpa aj výskyt chorôb, vrátane koreňových hnilôb. Práve koreňové a stonkové hniloby patria k najvýznamnejším chorobám strukovín. Okrem hrachu, fazule a bôbu neobchádzajú tieto choroby ani sóju, na ktorej spôsobujú straty najmä na ťažších pôdach a v rokoch s vlhkejším priebehom počasia. Typickým spoločným znakom týchto chorôb nie je celoplošný, ale skôr ohniskovitý výskyt, ktorý má spojitosť s pôdnymi podmienkami. Pre pestovateľov sóje bude užitočné zhrnúť dôležité informácie o tejto skupine chorôb pre lepšiu diagnostiku a voľbu ochranných opatrení.
K najdôležitejším pôvodcom koreňových a stonkových hnilôb strukovín patria fuzariózy. Postihujú aj porasty sóje, kde spôsobujú významné straty na úrodách. K najdôležitejším pôvodcom choroby patrí Fusarium oxysporum. F. solani, F. avenaceum, F. equiseti, F. culmorum, F. pallidoroseum a iné.
Infekcia sóje sa prejavuje rôznymi symptómami. Prvé príznaky možno pozorovať už na klíčiacich rastlinách, neskôr aj v pokročilejších rastových fázach. Vzchádzajúce rastliny napádajú najmä druhy F. solani, F. equiseti, F. avenaceum a F. culmorum. Choroba sa prejavuje hnilobami, prípadne nekrózami klíčiacich a vzchádzajúcich rastlín, ktoré postupne odumierajú. V porastoch sa táto forma napadnutia prejavuje v podobe prázdnych miest a medzerovitosti porastu. Na rastlinách, ktoré vzišli a neodumreli, dochádza k hnilobe koreňov, koreňových krčkov alebo spodnej časti stonky. Na tejto forme sa viacej podieľajú druhy F. solani a F. equiseti.
V období hlavnej vegetácie sa na rastlinách sóje vyskytujú aj cievne oklúzie, ktoré spôsobuje najmä F. oxysporum. To napáda najmä cievne zväzky v stonke, v dôsledku čoho rastliny žltnú, vädnú a predčasne odumierajú (usychajú). Chorobu možno diagnostikovať na priereze napadnutých stoniek, kde vidno stmavnuté vodivé pletivá xylému resp. floému. Táto forma napadnutia sa prejavuje najmä pri teplom počasí a nedostatku zrážok, teda v lete, pri teplotách okolo 28 °C.
V neskorších rastových fázach dochádza k napadnutiu strukov, ktoré nastáva najmä v chladnejších rokoch. Na struky sa „špecializujú“ najmä F. avenaceum a F. culmorum, v teplejších oblastiach aj F. pallidoroseum. Tieto druhy fuzárií môžu mycéliom prerastať do vnútra strukov, napádajú aj semená a spôsobujú ich hnilobu. Infikované semená majú nízku klíčivosť a nižšiu kvalitu, sú zdrojom infekcie v nasledujúcom roku. Nezanedbateľná je aj sekundárna škodlivosť fuzárií – kontaminácia úrody mykotoxínmi.
Pôvodcom choroby je huba Glomerella glycines (k.š. Colletotrichum destructivum). Na klíčnych listoch vzchádzajúcich rastlín sa objavujú hnedé, vpadnuté a vodnaté škvrny. Tie sa rozširujú a splývajú, v dôsledku čoho rastliny vädnú a odumierajú. Podobné škvrny sa môžu tvoriť aj na stonkách, ktoré strácajú pevnosť, rastliny padajú a odumierajú. Podobne ako pri fuzariózach, aj pôvodca antraknózy môže napadnúť struky sóje, pričom mycélium patogéna vyplní jeho celý vnútorný obsah. V takýchto prípadoch sa v strukoch nevytvárajú žiadne semená alebo sa ich vytvorí len málo, sú drobné, scvrknuté a hnednú.
Typickým znakom, odlišujúcim antraknózu od fuzariózy, je tvorba acervúl (ložísk spór), príp. peritécií (plodníc). Možno ich vidieť voľným okom ako drobné čierne bodky uprostred škvŕn. Acervuly sú čiernej farby a okrem hyalínnych jednobunkových konídií sú nápadné tvorbou dlhých čiernych štetiniek (setae), ktoré ale možno vidieť až pri 10- násobnom zväčšení. Antraknóza napáda aj listy, ktoré sa zvinujú, dochádza k nekróze listovej žilnatiny a k ich predčasnému opadávaniu. Napadnuté rastliny majú zvädnutý vzhľad a prinášajú veľmi nízke úrody.
Koreňové a stonkové hniloby môže spôsobiť aj huba Diaporthe phaseolorum var. sojae (k.š. Phomopsis sojae). Symptómy ochorenia možno pozorovať najmä na stonkách, stopkách listov, strukoch a semenách. Počas klíčenia a vzchádzania dochádza k zahnívaniu korienkov a klíčnych listov, silno napadnuté rastliny odumierajú. V neskorších rastových fázach sa na napadnutých stonkách tvoria hnedé, vpadnuté škvrny, ktoré sa môžu vytvoriť po celom jej obvode. V odumretom pletive (škvrnách) stoniek a listov sa tvoria v pozdĺžnych radoch usporiadané pyknidy (drobné čierne bodky) s jednobunkovými a hyalínnymi pyknospórami, čo je dôležitý diagnostický znak, odlišujúci túto chorobu od fuzariózy a antraknózy. Huba prerastá cez struky na semená, ktoré sú zošúverené a pokryté bielym mycéliom. Na zrelých semenách sa môžu tvoriť hnedo-fialové škvrny.
Ďalšími patogénmi, spôsobujúcimi koreňové hniloby vo forme známeho syndrómu „padania klíčiacich rastlín“ sú huby Phytophthora sojae, Rhizoctonia solani, huby z rodu Pythium ai.. Patria k patogénom s najväčším potenciálom na vysoké straty počas klíčenia a vzchádzania. Ich škodlivosť stúpa najmä v rokoch s teplým a extrémne daždivým priebehom počasia a premočenou pôdou. Prirodzene sú preto frekventovanejšie na ťažších a vlhších pôdach, najmä v podmienkach s minimalizačnými technológiami obrábania pôdy. Napadnuté semená sóje odumierajú ešte pred vzídením, prípadne odumierajú po vzídení, podobne ako pri ostatných vyššie popísaných pôvodcoch ochorenia. Typickým znakom pre fytoftórové odumieranie rastlín je tzv. zaštipnutie – lokálne zaškrtenie stoniek na rozhraní alebo pod povrchom pôdy, podobne ako pri padaní klíčiacich rastlín na priesadách plodovej zeleniny. Ďalším typickým symptómom je vodnatá hniloba (škvrny) a hnedé sfarbenie napadnutých podzemných častí rastlín – koreňov a hypokotylu. Pri chladnejších podmienkach sú škodlivejšie huby z rodu Pythium a naopak, pri vyšších teplotách huba P. sojae. V neskorších fázach rastu môžu tieto huby spôsobiť stonkové hniloby. Škvrny na stonke sú čokoládovo-hnedej farby a rozširujú sa od povrchu pôdy vyššie. Napadnuté rastliny postupne žltnú, vädnú a odumierajú. Od iných stonkových patogénov sa táto choroba odlišuje tým, že napáda aj koreňový systém.
Huby z rodu Fusarium a iné patogény podieľajúce sa na koreňových a stonkových hnilobách prežívajú v pôde na zvyškoch rastlín vo forme chlamydospór alebo mycélia, príp. sú prenosné infikovaným osivom. Počas vegetácie sa šíria konídiami a askospórami, najmä za vlhkého a daždivého počasia. Klíčiace rastliny môžu byť napadnuté aj priamo z pôdy – mycéliom z rastlinných zvyškov. Napadnutie sóje podporuje poškodenie semien, stresové podmienky počas klíčenia a vzchádzania (prísušok, zamokrenie pôdy), ako aj široké spektrum pôvodcov ochorenia a ich prispôsobivosť na rôzne typy pôd a hostiteľov (obilniny, zemiaky, strukoviny, kukurica, zelenina a pod.).
Väčšina z pôvodcov týchto hnilôb sú kozmopolitné huby, napádajúce obilniny, kukuricu, zeleninu, zemiaky, krmoviny a iné hostiteľské rastliny. Najprispôsobivejší je druh F. oxysporum, ktorý napáda niekoľko desiatok druhov hostiteľských rastlín. Pomerne široký okruh hostiteľských rastlín má aj D. phaseolorum var. sojae, ktorý zahŕňa sóju, fazuľu, vlčí bôb, cibuľu, rajčiak a papriku. V prípade antraknózy je okruh hostiteľských rastlín užší, napáda sóju, lucernu, kukuricu a cirok.
Škodlivosť fuzarióz a pôvodcov padania klíčiacich rastlín sóje spočíva hlavne v strate klíčivosti a kvality napadnutých semien a v odumieraní napadnutých rastlín, čím sa znižuje počet jedincov na jednotku plochy. Škodlivosť závisí aj od rastovej fázy sóje, v ktorej infekcia vznikne. Pri silnom napadnutí počas vzchádzania môže odumrieť až cca 60 % rastlín. Pri napadnutí strukov dochádza až k 40%-nej redukcii klíčivosti so symptómami hnedej škvrnitosti semien. Uvedené patogény patria na Slovensku k najrozšírenejším pôvodcom koreňových hnilôb sóje a iných strukovín. Potenciálna škodlivosť huby Diaporthe phaseolorum var. sojae a pôvodcu antraknózy (Glomerella glycines) je v porovnaní s fuzariózou a padaním klíčiacich rastlín nižšia, dosahuje menej ako 25% strát na úrode. U nás patria zatiaľ k menej rozšíreným chorobám sóje.
Foto: autor článku
Text k obrázkom:
Obr1: Koreňové hniloby – odumieranie rastlín v ohniskách
Obr2: Koreňové hniloby – vädnutie a usychanie vzídených rastlín
Obr3: Pôdny prísušok – „katalyzátor“ výskytu koreňových hnilôb
Obr4: Koreňové hniloby – pokročilé odumieranie vzídených rastlín
Obr5: Symptómy hnednutia a hniloby koreňov
Váš košík je prázdny.