Ochrana pšenice proti listovým chorobám

Pestovanie pšenice sprevádza celý rad škodlivých činiteľov, spomedzi ktorých hubové choroby zaujímajú popredné miesto. Fytopatogénne huby napádajú obilniny od klíčenia až po zber a výnimkou nie je ani kolonizácia zŕn. Okrem priamej redukcie úrody dochádza aj k zníženiu kvalitatívnych ukazovateľov vo forme zhoršenia potravinárskej resp. kŕmnej kvality, ale aj z hľadiska obsahu mykotoxínov. Medzi najvýznamnejšie hubové choroby listov obilnín patria nasledovné:

Múčnatka trávová – Blumeria graminis

Múčnatka škodí na listoch najmä znižovaním asimilačnej plochy listov. Pri silnom napadnutí môže dôjsť k predčasnému žltnutiu, prípadne odumieraniu listov alebo odnoží, čo sa v konečnom dôsledku odráža na znížení úrod. Pri typickom priebehu ochorenia múčnatka vytvára na listovej čepeli, pošvách, steble (prípadne na klasoch) biele, neskôr sivkasté až hnedasté múčnaté povlaky mycélia a konídií. Pri splývaní povlakov môže byť hubou pokrytá postupne celá plocha infikovaného orgánu. Neskôr sa na povrchu stmavnutého mycélia tvoria drobné tmavé plodnice – kleistotéciá.

Hrdze – Puccinia spp.

Na pšenici sa vyskytuje viacero hrdzí, no najnebezpečnejšia je hrdza pšenicová (P. recondita f. sp. tritici) a hrdza plevová (P. striiformis), ktorá je riziková najmä pre náchylné odrody. Hrdza trávová (P. graminis) sa síce nás vyskytuje tiež, no väčšie škody zatiaľ nespôsobuje. Na napadnutých listoch sa vytvárajú oranžovožlté, okrúhle kôpky letných výtrusov – uredospór, ktoré sú pri hrdzi plevovej citrónovo-žltej farby. Neskôr sa tvoria drobné čiernohnedé kôpky zimných výtrusov – téliospór (teleutospór). Hrdze väčšie škody spôsobujú predovšetkým v teplejších oblastiach, na náchylných odrodách a za vhodných podmienok. Ich škodlivosť spočíva v redukcii asimilačnej plochy a v znížení počtu a hmotnosti zŕn v klase. Kým hrdza plevová sa na pšenici vyskytuje už pomerne skoro (od BBCH 31–32), hrdza pšeničná škodí skôr v druhej polovici vegetácie – po vyklasení.

Listové škvrnitosti

Medzi tzv. listové škvrnitosti patrí viacero patogénov, na pšenici ide najmä o helmintosporiózu (Pyrenophora tritici-repentis, známu pod skratkami DTR alebo PTR) a septoriózu pšenice (Mycosphaerella graminicola). Okrem viac – menej rovnakého okruhu hostiteľských rastlín je spoločnou črtou listových škvrnitostí tvorba škvŕn rôznej morfológie, ktoré redukujú asimilačnú plochu listov. Ich škodlivosť stúpa ak sa horizont infekcií posúva na posledné tri listy, ktoré sú rozhodujúce pre výživu klasu. Listové škvrnitosti sa na pšenici vyskytujú pri vlhkom a daždivom počasí. Kým septorióza pšenice postihuje obvykle nižšie položené listy (F4 a F3 – tretí a štvrtý list zhora) a napáda porasty obvykle už v prvej polovici vegetácie (do kvitnutia), helmintosporióza sa objavuje väčšinou až v druhej polovici vegetácie (po klasení) a napáda vyššie položené listy (F1–F3, t.j. prvý až tretí list zhora). V rokoch s vysokým infekčným potenciálom sa však ich obdobie škodlivosti môže značne rozšíriť nielen z časového horizontu, ale aj na nižšie či vyššie položené listy.

Ochrana proti listovým chorobám obilnín
Preventívna ochrana

Preventívna ochrana proti listovým chorobám spočíva najmä v agrotechnických opatreniach kam patrí:

• Striedanie plodín, ktoré je síce v dnešnej dobe problematické, no významne znižuje infekčný potenciál.
• Výber vhodnej odrody, ktorý je v praxi často zanedbávaný, no v podstatnej miere môže ovplyvniť potrebnú intenzitu chemickej ochrany. Odolná odroda môže v niektorých rokoch znamenať úsporu jedného fungicídneho ošetrenia, čo pri dnešných cenách fungicídov nie sú zanedbateľné náklady.
• Hlboká orba, ktorá je tŕňom v oku najmä zástancom minimalizačných a bezorbových technológií. Z fytopato- logického hľadiska je však absolútne nesporné, že čím sa rastlinné zvyšky zapracujú hlbšie do pôdy, tým menší je infekčný potenciál na povrchu pôdy. A to platí aj pre listové choroby, ktoré svoje dormantné štruktúry (kleistotéciá, téliospóry, konídie, perenujúce mycélium) zanechávajú na povrchu pôdy (na rastlinných zvyškoch) alebo na rastlinách z výdrvu.
• Harmonická a dostatočná výživa porastu, ktorá sa pri súčasných cenách hnojív stáva pomaly luxusom. Dôležitá je však nielen celková dávka živín na hektár, ale aj ich správna vyváženosť a bilancia. Popri klasických granulovaných priemyselných hnojivách sa v ostatnom období dostávajú do popredia aj listové hnojivá vo forme foliárnej aplikácie, ktoré v niektorých prípadoch môžu byť efektívnejšie. Ide najmä o kvalitatívne prihnojenie na list, nakoľko pri deficite zrážok sa granulát jednoducho nerozpustí. Okrem klasického DAM-u sú na trhu aj viaceré viaczložkové listové hnojivá, pri ktorých výrobcovia deklarujú nielen podporu prirodzenej odolnosti proti chorobám, ale aj určitý fungistatický až fungicídny efekt. V každom prípade harmonická výživa podporuje prirodzenú odolnosť rastlín nielen proti chorobám, ale aj proti fyziologickým stresom.
• Správna agrotechnika, zahrňujúca potrebné operácie, vrátane herbicídnej a insekticídnej ochrany, aby sa potenciál odrody mohol využiť v maximálnej miere.
• Zber v optimálnom termíne, ktorý sa najmä v daždivých rokoch nemusí podariť napriek maximálnemu nasadeniu techniky. Dlhšie státie zrelej pšenice „na koreni“ môže zmariť celoročnú snahu poľnohospodára, okrem nižšej úrody aj zhoršenou kvalitou zrna vrátane kumulácie mykotoxínov.

Biologická ochrana

Biologická ochrana proti listovým chorobám je vo všeobecnosti založená väčšinou na nepriamom pôsobení bioagens proti patogénom, prostredníctvom ich metabolitov. Reálne autorizovaných bio-prípravkov na biologickú ochranu proti listovým chorobám je ako šafranu. Podľa súčasného Zoznamu autorizovaných prípravkov na ochranu rastlín je jediným autorizovaným „bio-fungicídom“ v pšenici, určeným proti listovým a klasovým chorobám, prípravok Serenade Aso na báze baktérie Bacillus subtilis. Okrem toho sú k dispozícii ešte dva prípravky na báze huby Pythium oligandrum – Polydresser a Polyversum, ktoré sú však autorizované iba ako „spúšťač indukovanej rezistencie proti hubovým chorobám“.

Pri ostatných neautorizovaných prípravkoch s inak deklarovaným účinkom na listové choroby sa väčšinou jedná o produkty listovej výživy, pri ktorých výrobca alebo dodávateľ dokladuje ich účinnosť rôznym spôsobom. V pestovateľskej verejnosti však neautorizované „bio-fungicídy“ len ťažko dosiahnu takú dôveru, ako skutočne autorizované prípravky, ktoré prešli autorizačným procesom a oficiálnymi skúškami biologickej účinnosti. Je to podobný efekt ako sa pacient pozerá na registrovaný liek v porovnaní s výživovým doplnkom. Výrobcovia a dodávatelia takýchto prípravkov majú ťažšiu úlohu v tom, aby relevantným spôsobom dokázali pestovateľskej verejnosti spektrum a výšku účinnosti proti konkrétnym chorobám na konkrétnych plodinách. Na to slúžia najmä výsledky pokusov z hodnoverných (certifikovaných) skúšobných pracovísk alebo praktické ukážky vo forme prehliadok založených pokusov. Nakoniec, osobná skúsenosť s účinnosťou prípravku je vždy najhodnovernejšia informácia.

Ďalšou skupinou prípravkov, ktoré by sme vzhľadom na ich nízku škodlivosť mohli zaradiť do„biologickej ochrany“ (vširšej definícii), sú tzv. základné látky. Nie sú priamo prípravkami na ochranu rastlín, ale môžu vykazovať pesticídne vlastnosti. Na konkrétne využitie a deklarované účinky je informácie potrebné vyhľadať v odkazoch uvedených v Zozname autorizovaných POR.

V každom prípade sa na biologickú ochranu nemožno pozerať matematickým vzťahom „fungicíd = biofungicíd“. Vo všeobecnosti sa bioprípravky, základné látky, ani produkty listovej výživy s fungicídnym účinkom svojou účinnosťou ani zďaleka nevyrovnajú účinnosti fungicídov. V ojedinelých prípadoch sa im môžu účinnosťou priblížiť, vyššiu účinnosť ako fungicídy dosahujú iba výnimočne. Preto sa na biologickú ochranu nemôžeme pozerať ako na plnohodnotnú náhradu chemickej ochrany, ale ako na ekologicky prijateľnejší spôsob ochrany. Pritom si musíme byť vedomí, že určitou EKO-daňou je ich nižšia účinnosť a často aj vyššia cena.

Chemická ochrana

V prípade vysokého infekčného tlaku skutočne účinnú ochranu predstavuje iba použitie fungicídov. Ale nie vždy a za každých okolností. V prípade enormného tlaku patogéna nemusí ani chemická ochrana porast ochrániť spoľahlivo. Aj chemická ochrana musí byť súčasťou komplexu ochranných opatrení, ako jeden z článkov systému integrovanej ochrany rastlín.

Chemická ochrana proti listovým chorobám pšenice spadá do nasledovných termínov:

T1 termín – ochrana proti chorobám bázy stebla a skorým listovým škvrnitostiam

Termín fungicídnej ochrany proti tejto skupine chorôb spadá zhruba do obdobia od konca odnožovania do začiatku steblovania BBCH 31–32 (1–2 kolienko). Fungicídy majú proti chorobám bázy stebla iba čiastočnú účinnosť, nenahrádzajú napr. nedostatky v agrotechnike (najmä osevný postup). T1 termín je aj termínom chemickej ochrany proti skorým listovým škvrnitostiam, najmä múčnatke a septoriózam. T1 termín možno pri pšenici v niektorých suchých rokoch vynechať, na jačmeni však nie, pretože patrí k rozhodujúcim termínom v ochrane proti múčnatke a iným chorobám.

Proti steblolamu sú autorizované viaceré fungicídy (bixafen + fluopyram + prothioconazole, bixafen + prothioconazole, bixafen + prothioconazole + spiroxamine, prothioconazole + spiroxamine, prothioconazole + spiroxamine + tebuconazole, bixafen + prothioconazole + tebuconazole, cyprodinil, fluoxastrobin + prothioconazole, fluxapyroxad, prochloraz, prochloraz + tebuconazole, prothioconazole, prothioconazole + tebuconazole, prothioconazole + trifloxystrobin, tetraconazole + thiophanate- methyl, thiophanate-methyl a i.). Väčšina z nich účinkuje aj na listové choroby, takže podľa spektra patogénov a účinnosti je potrebné vybrať najvhodnejší z nich do konkrétnej plodiny a porastu.

T2 termín – ochrana proti neskorým listovým škvrnitostiam

Termín T2 je rozhodujúcim termínom chemickej ochrany v obilninách. Spadá do obdobia objavenia sa posledného (zástavovitého) listu. Je zameraný na hlavné obdobie škodlivosti listových chorôb a nemal by sa nikdy vynechať, nakoľko priamo chráni úrodu pred redukciou listovej plochy patogénmi. Proti chorobám listov obilnín je autorizované široké spektrum fungicídov na báze účinných látok azoxystrobin, azoxystrobin + cyproconazole, azoxystrobin + difenoconazole, benzovindiflupyr, benzovindiflupyr + prothioconazole, bixafen + fluopyram + prothioconazole, bixafen + fluoxastrobin + prothioconazole, bixafen + prothioconazole, bixafen + prothioconazole + spiroxamine, prothioconazole + spiroxamine, prothioconazole + spiroxamine + tebuconazole, bixafen + prothioconazole + tebuconazole, cyprodinil, fluoxastrobin + prothioconazole, fluxapyroxad, prochloraz + tebuconazole, prothioconazole, prothioconazole + tebuconazole, prothioconazole + trifloxystrobin, tetraconazole + thiophanate-methyl, thiophanate-methyl, cyflufenamid, cyproconazole, cyproconazole + isopyrazam, cyproconazole + trifloxystrobin, difenoconazole, fluxapyroxad + metconazole, fluxapyroxad + pyraclostrobin, isopyrazam + prothioconazole, mefentrifluconazole, mefentrifluconazole + pyraclostrobin, metrafenone, penthiopyrad a i.. Na biologickú ochranu proti chorobám listov pšenice je autorizovaný aj bio-fungicíd Serenade Aso. Väčšina z autorizovaných účinných látok a ich kombinácií je širokospektrálna a účinkuje proti viacerým patogénom. Podľa typu účinnej látky a spektra účinnosti treba vybrať najvhodnejší pre konkrétnu plodinu a lokalitu.

T3 termín – ochrana proti chorobám klasov

Tento termín chemickej ochrany sa proti chorobám listov nevyužíva, je zameraný najmä na ochranu proti fuzariózam klasov. Pri zmeškaní T2 termínu je možné T2 aplikáciu posunúť až po T3 termín (začiatok kvitnutia). V tom prípade ale bude účinnosť fungicídov proti listovým chorobám značne znížená, najmä ak sú na horných listoch už rozvinuté infekcie a ich symptómy.