Choroby pšenice III. Choroby klasov a zŕn

Fuzarióza klasov
Patogény: Fusarium graminearum, F. culmorum, F. avenaceum, F. poae ai.

Choroba napáda klasy najmä na náchylných odrodách a pri vhodnom počasí (daždivo a hmlisto počas kvitnutia). Zhruba 10– 14 dní po kvitnutí sa na napadnutých klasoch objaví vybielenie kláskov alebo celého klasu s tvorbou ružových povlakov (fruktifikácie huby) najmä na klasovom vretene. Priama škodlivosť choroby spočíva v hluchosti kláskov alebo celých klasov (priame zníženie úrody) a nepriama škodlivosť v tvorbe mykotoxínov (zníženie hygienickej kvality a nezávadnosti úrody). Fuzarióza klasov sa vyskytuje skôr lokálne a vo vyšších a vlhších polohách, ale v niektorých rokoch (napr. 2010) môže byť napadnutie porastov pšenice takmer celoplošné.

Septorióza pliev
Patogén: Phaeosphaeria nodorum (anamorfa: Stagonospora nodorum, syn. Septoria nodorum)

Táto choroba bola bližšie popísaná v predchádzajúcom článku. Infekcia listov obvykle predchádza napadnutiu klasov, ktoré však býva menej frekventované.

Na kláskoch sa tvoria čokoládovo hnedé škvrny, na ktorých sa pri vhodných podmienkach vytvárajú drobné čierne bodky – pyknidy patogéna. K napadnutiu klasov dochádza väčšinou na náchylných odrodách a pri daždivom počasí v čase kvitnutia a v období tvorby zrna. Infekcia môže prechádzať na zrno a je prenosná osivom.

Ochrana proti fuzarióze klasov a septorióze pliev

Prevencia má spoločný účinok proti všetkým chorobám pšenice. Ide najmä o správne striedanie plodín, optimálnu agrotechniku a používanie odolných odrôd. Práve pri fuzarióze klasov môže byť odroda rozhodujúcim faktorom výskytu choroby v bežných rokoch (s bežným infekčným tlakom). V rokoch s vysokým infekčným tlakom sú síce odolné odrody napádané menej ako náchylné, ale odolnosť nie je úplná.

T3 termín aplikácie fungicídov (na začiatku kvitnutia klasov) je v podmienkach SR vnímaný ako vyslovene fungicídna ochrana klasu, najmä proti fuzarióze. Vedľajší efekt tejto aplikácie sa prejavuje aj proti chorobám listov ale aj proti septorióze pliev, ktorá sa však vyskytuje oveľa menej ako fuzarióza. T3 aplikácia fungicídov býva efektívna na náchylných odrodách, v lokalitách častého výskytu choroby a pri daždivom počasí v období kvitnutia.

Účinnosť T3 aplikácie však nedokáže úplne vykryť nedostatky v agrotechnike alebo kompenzovať enormný infekčný tlak, preto fungicídy nemôžu poskytnúť úplnú ochranu klasu proti fuzarióze.

Prašná sneť pšenicová
Patogén: Ustilago tritici

Huba napáda rôzne druhy pšenice, tritikale a ojedinelo aj raž. Symptómy na rastlinách, ktoré vyrástli z infikovaných zŕn sa prejavia pred klasením na zástavovom liste v podobe žltohnedého sfarbenia. Sneť postihuje všetky časti klasu okrem klasového vretena a premieňa ich na masu hnedočiernych chlamydospór. Klas je v prvom štádiu choroby obalený tenkou priesvitnou blanou, ktorá neskôr praská a uvoľňujú sa chlamydospóry, takže o 2–8 dní zostane iba holé klasové vreteno. Ďalším typickým symptómom je skoršie klasenie v porovnaní so zdravými rastlinami.

Vývojový cyklus Ustilago tritici je dvojročný. Chlamydospóry sa z napadnutých klasov uvoľňujú v čase klasenia a kvitnutia pšenice. Mycélium huby prežíva v zrne v kľudovom štádiu, vo vývoji pokračuje až pri klíčení zrna. Prerastá až k vegetačnému vrcholu a preniká do zárodočných pletív, neskôr do jednotlivých kláskov, kde pred klasením fruktifikuje a vytvára čiernu masu chlamydospór. Infekcie zŕn sú podporované vlhkým počasím počas kvitnutia (okolo 80 %).

Napadnutie pšenice prašnou sneťou je v SR v súčasnosti minimálne a výskyt choroby je skôr raritou.

Mazľavá sneť pšenicová
Patogén: Tilletia caries (syn. Tilletia tritici)

Choroba napáda všetky druhy rodu Triticum, raž aniekoľko druhov tráv. Symptómy možno pozorovať až v rastovej fáze mliečna zrelosť. Plevy a oste neuzatvárajú pevne „zrná“ a sú s klasovým vretenom vo väčšom uhle ako je to na zdravých rastlinách. Zrno je premenené na sneťové hálky, ktoré sú kratšie ako zrno, guľatejšie, bez charakteristickej ryhy. Chlamydospóry sú v hálke najprv mazľavej konzistencie a páchnu po trimetylamíne (ako zahnívajúce ryby). Stvrdnú až pri dozrievaní, väčšinou sú rozbité až pri mlatbe, kedy sú už vyplnené čiernou prášivou hmotou. Ku kontaminácii osiva chlamydospórami dochádza hlavne pri zbere.

Chlamydospóry si zachovajú klíčivosť až 10 rokov, v pôde 2–3 roky. Zdrojom infekcie sú väčšinou inokulované zrná, menej pôda. Škodlivosť sa prejavuje priamou stratou na úrode, ktorá pri silnom napadnutí bez morenia osív môže dosiahnuť až 50 %.

Mazľavá sneť hladká
Patogén: Tilletia foetida

Choroba napáda rôzne kultúrne a divé druhy rodu Triticum. Symptómy sú podobné ako pri mazľavej sneti pšenicovej, ale rastliny menej odnožujú, redukcia dĺžky rastlín kolíše podľa odrôd. Zdrojom infekcie sú väčšinou inokulované zrná, menej pôda. Rozdiel T. foetida od T. caries je makroskopicky ťažko pozorovateľný, mikroskopicky sa tieto druhy odlišujú morfológiou chlamydospór. V súčasnosti sa mazľavá sneť hladká a pšenicová v SR vyskytujú v menšom meradle (iba v niektorých lokalitách) a ich hospodárska škodlivosť vďaka celoplošnému moreniu je iba minimálna.

Mazľavá sneť zakrpatená
Patogén: Tilletia controversa

Podobne ako T. caries aj táto huba napáda iba druhy rodu Triticum, ale napadnutie bolo zistené aj pri raži, a na desiatkach druhoch tráv. Symptómy sa prejavujú počas dozrievania pšenice vo forme tvorby sneťových hálok. Ďalším symptómom na rozdiel od ostatných mazľavých snetí je nadmerné odnožovanie a neskôr markantné zníženie výšky napadnutých rastlín – niekedy iba 1/3 z výšky zdravých rastlín. Pri tvorbe sneťových hálok v klase plevy odstávajú, v dôsledku čoho sú klasy širšie, akoby rozstrapatené.

Hálky snete zakrpatenej sú menšej veľkosti a na rozdiel od T. caries sú guľovité a sivohnedé, s odlišnou morfológiou chlamydospór. Patogén vytvára fyziologické rasy, pričom virulencia a napadnutie pšenice býva vyššie ako pri T. caries a T. foetida.

Chlamydospóry si uchovajú životaschopnosť na zrnách alebo v pôde 3 až 10 rokov, zostávajú klíčivé aj po prechode zažívacím traktom zvierat. Zdrojom infekcie je väčšinou pôda, menej zrná. Sneť zakrpatená sa z pôvodného areálu výskytov (vyššie a stredné polohy s pravidelnou snehovou prikrývkou) rozšírila aj do nížinných polôh, hlavne do intenzívnych obilninárskych oblastí. Škodlivosť choroby sa prejavuje okrem zníženia úrody aj produkciou mykotoxínu, čo môže vyvolať alergiu a črevné ťažkosti u živočíchov.

Ročne býva určitá časť množiteľských porastov zamietnutých práve kvôli napadnutiu T. controversa. V SR je mazľavá sneť zakrpatená najrozšírenejšou sneťou na pšenici.

Ochranné opatrenia proti mazľavým a prašným snetiam pšenice

Z všeobecných preventívnych ochranných opatrení je účinné najmä šľachtenie na rezistenciu, agrotechnické opatrenia (správny osevný postup) a chemické morenie osiva.

V ochrane proti prašnej sneti pšeničnej je dostatočne účinné používanie chemických moridiel, ktoré po ich celoplošnom používaní v priebehu niekoľkých rokov vytlačili túto chorobu na okraj ekonomickej škodlivosti a samotného výskytu. Väčšina zo systémových fungicídnych moridiel vykazuje vysokú účinnosť proti Ustilago tritici.

V ochrane proti mazľavým snetiam účinnosť moridiel nie je rovnaká. Proti T. caries a T. foetida spoľahlivo účinkuje drvivá väčšina moridiel, avšak proti T. controversa iba niektoré z nich. Navyše pri mazľavej sneti zakrpatenej nepostačuje spoliehať sa iba na účinné moridlo, ale treba klásť doraz aj na striedanie plodín, t.j. pri výskyte choroby treba na zamorenej parcele vynechať pestovanie ozimnej pšenice na niekoľko rokov.

Černe na obilninách
Patogény: Cladosporium spp., Alternaria spp., Stemphylium spp., Epicoccum nigrum

Keďže pôvodcovia choroby sú saprofytické huby, okrem obilnín sa môžu vyskytovať na desiatkach druhov rastlín a rôznych rastlinných zvyškoch. Symptómy černí sa obvykle vyskytujú na prezretom obilí, prípadne na klasoch pôvodne napadnutých fuzariózou klasu.

Na steblách, listoch, ale hlavne na klasoch sú pozorovateľné najskôr malé, čierne, nepravidelné škvrny. Neskôr sa môžu napadnuté orgány pokrývať čiernosivými až zeleno-čiernymi povlakmi sporulácie a celý porast pšenice v priebehu niekoľko dní stmavne až sčernie. Výskyt choroby podporuje príliš hustý porast, prehnojenie dusíkom, neskorý zber a daždivé počasie v čase dozrievania a zberu obilia.

Ochranné opatrenia proti černiam

Výskyt černí je možné obmedziť včasným zberom úrody. Dôležité je správnou agrotechnikou predísť poľahnutiu porastu, ktoré urýchľuje nástup černí. V praxi sa cielená chemická ochrana proti černiam nerobí a pre tento prípad nie sú registrované ani žiadne fungicídy. Bolo však pozorované, že napr. pri aplikácii strobilurínov v T3 termíne bol zaznamenaný nižší výskyt černí, pravdepodobne v súvislosti s tzv. zeleným efektom.

Foto: K. Hudec