Rynchospóriová škvrnitosť jačmeňa
Patogén: Rhynchosporium secalis
Choroba napáda v SR najmä ozimný, menej jarný jačmeň a ojedinelo aj raž. Symptómy sa vytvárajú na listových pošvách a na listových čepeliach. Najsilnejšie bývajú napadnuté spodné listy, odkiaľ sa aj infekcia rozširuje. Škvrny sú nápadné, 1–2 cm veľké, spočiatku priesvitné, oválne alebo nepravidelného tvaru. Veľmi rýchlo sa sfarbujú do slamovo žltej farby, a sú lemované nápadným hnedým až čiernohnedým okrajom, pri vhodných podmienkach sa nepravidelne plošne rozširujú. Postupne sa môže pletivo listov v mieste škvŕn trhať a vypadávať, pri silnom napadnutí všetky listy môžu odumrieť. Výskyt choroby podporuje chladnejšie a vlhšie počasie na jeseň a na jar. Rynchospóriová škvrnitosť patrí k významným chorobám jačmeňa, aj keď v ostatnom období vo väčšine lokalít SR býva najdôležitejšou chorobou hnedá škvrnitosť. Najnebezpečnejšie je napadnutie spodnej časti listov, ktoré vedie k predčasnému odumieraniu celých listov. Najškodlivejší je rozvoj choroby pred klasením, pri napadnutí zástavovitého listu alebo klasu.
Ramuláriová škvrnitosť jačmeňa
Patogén: Ramularia collo-cygni
Ramuláriová škvrnitosť sa v SR vyskytuje bežne už viacero rokov, ale niektorí pestovatelia ju stále nepoznajú často si ju mýlia s hnedou škvrnitosťou. Väčšinou sa vyskytuje ako neskorá listová choroba, krátko alebo aj dlhšie po odkvitnutí. Jačmene decimuje spravidla v závere vegetácie a preto agronómovia, ktorí pravidelne nesledujú porasty aj po poslednom ošetrení, tieto zmeny ani nepostrehnú. Po prepuknutí plošnej infekcie má priebeh choroby pri vhodnom počasí rýchly spád. V roku 2010 v mnohých lokalitách choroba v závere vegetácie úplne zdecimovala ozimné aj jarné jačmene, ktoré sa dovtedy zdali byť zdravé a bez väčšieho výskytu chorôb. Naopak v roku 2011 sa choroba vyskytla iba v slabej intenzite.
Chorobu spôsobuje huba Ramularia collo-cygni (RCC), pričom jej perfektné štádium dosiaľ nie je známe. V starších a aj mnohých novších publikáciách však chýba o nej akákoľvek zmienka. Dôvodom je fakt, že sa intenzívne objavuje a skúma iba zhruba posledných 10 rokov, napriek tomu že je známa už z konca 19 storočia. Choroba napáda z kultúrnych druhov najmä ozimný a jarný jačmeň, teda spomedzi obilnín je úzko špecializovaná na jačmene. Symptómy na listoch začínajú ako drobné obdĺžnikové škvrny hnedej farby, často ohraničené chlorotickým haló. Chlorotické haló sa však tvorí iba na zelených listoch. Pre neskúsené ale dokonca aj skúsené oko sa symptómy RCC veľmi podobajú na „spot“ formu hnedej škvrnitosti (Pyrenophora teres), s ktorou sa najčastejšie aj zamieňa. Škvrny RCC sa časom veľmi nezväčšujú, väčšinou majú v priemere niekoľko mm. Rapídne však narastá ich početnosť, takže v krátkom čase zachvátia celú listovú čepeľ a list usychá. Najťažšie bývajú poškodené posledné 2 listy a oste jačmeňa. Po zmene farby listov na žltú sa mení aj farba ramuláriových škvŕn, ktoré sú na uschnutých listoch nápadné ako čierne škvrny, bodky. Presnú diagnostiku RCC komplikuje aj fakt, že na jačmeňoch sa vyskytuje súčasne s inými veľmi podobnými chorobami. K rozširovaniu konídií patogéna dochádza za daždivého a teplého počasia, čo sú optimálne podmienky pre rozvoj choroby. Význam choroby a aj jej škodlivosť je aj v podmienkach SR vysoký. Keďže napáda a decimuje porasty väčšinou po kvitnutí, likviduje listy jačmeňa v najcitlivejšej fáze, rozhodujúcej o kvalite a výške úrody. V mnohých prípadoch býva práve RCC dôvodom nedosiahnutia sladovníckej kvality jačmeňov.
Helmintospóriová škvrnitosť
Patogén: Cochliobolus sativus
Helmintospóriová škvrnitosť sa môže vyskytovať na všetkých častiach rastliny. Prvé symptómy sa prejavujú odumieraním mladých rastlín. Na koleoptyle sa objavujú hnedé až čierne škvrny, v dôsledku čoho rastliny odumierajú ešte pred vzídeným, prípadne krátko po vzídení. Korene napadnutých rastlín hnednú a podliehajú rozkladu. V skorých rastových fázach je nápadné zakrpatenie infikovaných rastlín, ktoré intenzívne odnožujú. Na spodnej časti listovej čepele sa vytvárajú tmavohnedé škvrny, ktoré sa postupne rozširujú po celej ploche listu. Škvrny sú okrúhle až predĺžené, tmavohnedé. Na listových pošvách sa škvrnitosť vyskytuje zriedkavejšie. Na povrchu starších škvŕn patogén bohato sporuluje, čím sa vytvára olivové sfarbenie. Listy pri splývaní škvŕn usychajú a rastliny predčasne dozrievajú. Škvrny sa vyskytujú i na kvetných častiach a na zrnách, na ktorých sčernie embryo. Pri infekcii zŕn je silno potlačená aj ich klíčivosť. Helmintospóriová škvrnitosť patrí v SR k menej významným chorobám, škodí najmä v skorších rastovývh fázach. Na starších listoch sa vyskytuje ojedinelo, najmä v daždivých rokoch a na náchylných odrodách.
Fuzarióza klasov jačmeňa
Patogény: Fusarium spp.
Fuzarióza sa na klasoch jačmeňa vyskytuje za tých istých podmienok ako napšenici. Symptomatika je však mierne rozdielna, pretože zbelenie kláskov s ružovým povlakom sporulácie sa na rozdiel od pšenice na jačmeni vyskytuje iba ojedinelo. Skôr sa fuzarióza prejavuje hnednutím pliev jednotlivých kláskov, prípadne zonálnou hnedou škvrnou so svetlejším stredom. Dôvodom je zrejme aj mierne odlišné druhové spektrum, pretože na jačmeni (ozimnom a jarnom) napáda klas vo väčšej miere F. poae. Tento druh sme najčastejšie na katedre ochrany rastlín vyizolovali aj v roku 2010, kedy bol najvyšší výskyt fuzariózy na klasoch jačmeňa za posledných 10 rokov.
Ochrana proti listovým chorobám jačmeňa
Konkrétne termíny aplikácií a približne im zodpovedajúce rastové fázy obilnín boli popísané pri chorobách pšenice a rámcovo sú zhodné aj s termínmi pri jačmeni.
Z hľadiska ozimných jačmeňov sa v ostatnom období javí ako potrebná T2 aplikácia. Význam T1 aplikácie je variabilný a vo väčšine rokov zbytočný, pretože nástup chorôb na ozimných jačmeňoch nastáva najviac po T2 termíne aplikácie. T2 (vyvinutý posledný – zástavovitý list) resp. T3 (do kvitnúceho klasu) termín aplikácie sa ukázal aj ako najúčinnejší proti ramuláriovej škvrnitosti. T3 aplikácie (najmä ak bola využitá aj T2 aplikácia) majú význam iba v mimoriadne daždivých rokoch, kedy sa očakáva vysoký výskyt fuzariózy klasov. V ostatných rokoch sa v mnohých lokalitách ukázalo ako postačujúce a dostatočne účinné jedno fungicídne ošetrenie – medzi T2 a T3 termínom.
Fungicídna ochrana jarných jačmeňov je mierne odlišná. Jarný jačmeň vzchádza na jar, teda neskôr ako ozimný a do obdobia citlivých fáz a rozvoja patogénov sa môže dostať skôr, už v priebehu T1 termínu aplikácie. Preto T1 termín možno vynechať skutočne iba v suchých rokoch s nízkym alebo žiadnym výskytom patogéna (napr. rok 2012).
Je však potrebné porast úzkostlivo sledovať, pretože v T1 termíne nastupuje obvykle výskyt hnedej škvrnitosti alebo múčnatky, podľa citlivosti odrôd. T2 termín sa ukázal veľmi účinný najmä v daždivých rokoch proti ramuláriovej škvrnitosti. T3 termín v nadväznosti na predchádzajúcu T2 aplikáciu v jarných jačmeňoch väčšinou nebýva opodstatnený, iba v prípade mimoriadne daždivého roka a v lokalitách s pravidelným výskytom fuzariózy klasov.
Prašná sneť jačmenná
Patogén: Ustilago nuda
Príznaky prašnej snete sa objavujú v období klasenia, keď je celý klas okrem klasového vretena premenený na čierny prach chlamydospór. Zo začiatku je masa pokrytá jemnou striebrosivou blanou, ktorá rýchlo praská a chlamydospóry sa uvoľňujú.
Choroba je prenosná osivom a osivo je kľúčový faktor v jej rozšírení a škodlivosti. Prašná sneť je rozšírená vo všetkých oblastiach pestovania jačmeňa. Je oveľa rozšírenejšia a nebezpečnejšia ako prašná sneť pšenicová, najmä pri sladovníckom jačmeni. Pri použití napadnutého a nemoreného osiva môže choroba v niektorých rokoch úplne zdecimovať úrodu. Aj napriek kvalitnému moreniu sa v praxi môže stať, že v poraste sa choroba objaví, pretože niekedy ani najkvalitnejšie morenie a najúčinnejšie moridlo nedokáže zaručiť 100% účinnosť.
Ochranné opatrenia proti prašnej sneti sú veľmi jednoduché – použitie certifikovaného a zdravého osiva, kvalitne namoreného účinným moridlom registrovaným proti prašnej sneti jačmennej. Pri zanedbaní kvality osiva a morenia už neskôr neexistuje žiadne účinné ochranné opatrenie.
Černe na obilninách
Patogény: Cladosporium spp., Alternaria spp., Stemphylium spp., Epicoccum nigrum
Pôvodcovia choroby sú saprofytické huby, okrem obilnín sa môžu vyskytovať na desiatkach druhov rastlín a rôznych rastlinných zvyškoch. Symptómy černí sa obvykle vyskytujú na prezretom jačmeni, prípadne na klasoch pôvodne napadnutých fuzariózou klasu. Na steblách, listoch, ale hlavne na klasoch sú pozorovateľné najskôr malé, čierne, nepravidelné škvrny. Neskôr sa môžu napadnuté orgány pokrývať čiernosivými až zeleno-čiernymi povlakmi sporulácie a celý porast jačmeňa v priebehu niekoľko dní stmavne až sčernie. Výskyt choroby podporuje najmä neskorý zber a daždivé počasie v čase dozrievania a zberu. Ochrana je jednoduchá a zložitá zároveň – rýchly zber úrody v optimálnom čase.
Foto: K. Hudec
Váš košík je prázdny.