Fyziologická škvrnitosť pšenice opäť aktuálna

V ostatných rokoch sa v porastoch pšeníc (nielen) na Slovensku takmer pravidelne objavuje fenomén fyziologických, nie celkom jednoznačne identifikovaných škvrnitostí. Symptómy sa objavujú najmä na  pšenici tvrdej (Triticum durum), na mäkkej pšenici sa vyskytujú v oveľa menšom rozsahu.

Problém fyziologických   škvrnitosť   (PLS)   každoročne   zanecháva takmer zhodný rukopis: symptómy začínajú ako malé (1–3 mm) žlté – chlorotické  škvrny  na  najintenzívnejšie  rastúcich  (najvyšších)  listoch, v rastových fázach od konca odnožovania do začiatku klasenia. Postupne sa  škvrny  rozšíria  temer  na  všetky  listy  a  čo  je  zaujímavé,  často  sú v jednotlivých listových poschodiach rozšírené rovnomerne. Paradoxne

• ich koncentrácia a splývanie je najväčšie na najvyšších listoch na ich špičkách. Škvrny sa postupne zväčšujú a v ich strede sa niekedy vytvorí tmavšia  zóna,  podobná  symptómom  PTR  (Pyrenophora  tritici-repentis
• helmintospóriová škvrnitosť pšenice) alebo pripomínajúca začiatok infekcií Stagonospora nodorum (septorióza pliev) resp. septória pšenicová (Septoria tritici).

Pestovatelia  sa  pri   identifikácii   podobných   problémov   spoliehajú na vlastné vedomosti, prípadne na skúsenosti známych, lokálne mienkotvorných agronómov (obvykle agronómov veľkého úspešného podniku). Iní pestovatelia sa  obracajú  na  zástupcov  dodávateľských alebo distribučných „chemických“ firiem, prípadne na pracovníkov poradenstva, služieb alebo výskumu. Skúsený pestovateľ sa však pri vážnych a nových problémoch nespolieha iba na názor jedného človeka, ale zistí názor viacerých pestovateľov a odborníkov a hľadá vzájomný prienik stanovísk. Ideálny prípad nastane, keď sa všetci oslovení odborníci resp. zainteresovaní ľudia v názore zhodnú, takže pestovateľ nemá o záverečnom stanovisku pochybnosti. V prípade zmieňovaných symptómov nebývajú v praxi stanoviská jednoznačné, niekedy bývajú názory odborníkov alebo poradcov úplne protichodné.

Niekedy v praxi vidieť tendenciu nadhodnocovania významu hubových chorôb, v dôsledku čoho pestovatelia majú podvedome zafixovanú tendenciu pripisovať väčšinu symptómov hubovým chorobám. Čo je však horšie, z každého problému v poraste ako keby neexistovalo iné riešenie ako fungicídne ošetrenie. Prax sa tak často pri podobných problémoch dožaduje jediného riešenia – názvu vhodného prípravku. Ak riešenie problému nekončí ošetrením porastu, agronóm je neistý a má zlý pocit, že niečo zanedbal. Naopak, ak porast ošetril nejakým pesticídom (nezriedka na  daný  problém  aj  neúčinným),  nadobudne  vnútorné  uspokojenie a navyše má v zálohe argument, že urobil čo mohol – porast ošetril…

Iná nie je ani situácia v prípade výskytu fyziologických škvrnitostí, keď sa v praxi často objavuje a veľmi rýchlo rozšíri informácia, že tieto príznaky na rastlinách sú spôsobené helmintosporiózou pšenice (PTR resp. DTR), na ktorú existuje hneď niekoľko účinných fungicídov. Pestovatelia teda zareagujú promptne a porasty tvrdých pšeníc ošetria. V niektorých prípadoch dokonca opakovane, keďže sa im účinnosť prvého  postreku javila nedostatočná a ako sa zdalo, symptómy choroby neustupovali, naopak, ich početnosť sa neraz zvyšovala. Rýchlejšie šírenie „poplašnej  správy“ o výskyte PTR podporujú niekedy aj tvrdenia niektorých  odborníkov, ktorí sa k problému postavili veľmi ľahkovážne, iba na základe  vizuálnych symptómov. Keďže niektorí odporučili aj „zaručene najlepší“  fungicíd konkrétnej fi rmy, asi nikto pochyboval o tom, že fungicídny  postrek nebol namieste. 

Až do tohto bodu si boli všetci takmer istí, že vykonali správny krok. Boli  prezentované informácie o potrebe preventívnej aplikácie fungicídov  a navyše v období prejavu symptómov PLS obvykle panuje daždivé počasie.  Takmer všetci pestovatelia však robia zásadnú chybu: nikto, až na malé  výnimky, si neponechá aspoň malú časť neošetrenej plochy – kontroly  na porovnanie, či vykonaný postrek bol účinný a rentabilný. Nemať spätnú  väzbu pre vlastnú kontrolu je síce bežné, ale zarážajúce a nepochopiteľné.  Pestovatelia ako keby nechceli vidieť, vedieť a prehodnotiť, či je alebo bolo  ošetrenie správne a rentabilné. Radšej dajú na neoverenú radu a porasty  ošetria všetky a celoplošne… Ale je vždy každá rada nad zlato? Ukázalo  sa už neraz a v tomto prípade veľmi markantne, že nie! Problém vzniká až  neskôr. Aj na celoplošne ošetrených porastoch „durumiek“ býva zrejmé,  že fungicídne ošetrenie, niekde dokonca 2 aplikácie fungicídov nepriniesli  zlepšenie zdravotného stavu a objavili sa nové symptómy na mladších  listoch. Pri nejednoznačných stanoviskách často zvádza aj jednoduchosť  a presvedčivosť riešenia. Žiaľ, v dnešnej dobe niektorí pestovatelia nechcú  počuť komplikované reči o predchádzaní chorobe, proti ktorej sa už  nedá nič podniknúť, ale chcú počuť iba názov prípravku, ktorým to treba  postriekať…  

Najmä správne určiť diagnózu 

Prvý krok fytopatológa pri pochybnostiach o správnej diagnóze je  jednoduchý mikroskopický preparát. V čase objavenia sa symptómov  panovalo daždivé počasie. Ak by bola pôvodcom škvrnitosti PTR,  na ktorú sa škvrny skutočne podobali, huba by musela vytvárať infekčné  a propagačné orgány. Na škvrnách však neboli identifi kované, takže  podozrivé listy boli inkubované v exsikátore resp. po sterilizácii na živnej  pôde. Po inkubácii ani v exsikátore ani na P. miskách neboli zistené žiadne  vegetatívne ani propagačné orgány, listy boli bez sporulácie patogénov,  zriedkavo boli identifi kované orgány bežných saprofytov. Záver bol ten  istý– škvrnitosť neidentifi kovaného pôvodu. Pri škvrnách s nejasným  pôvodom bez identifi kácie patogéna je teda príčinou zrejme fyziologická  porucha.  

Niekedy pri nejasnom jave viac napovedia podmienky jeho vzniku, ako jeho  prejav. Postupne sme sa dopátrali k poznaniu, že symptómy sa objavili  aj po fungicídnom ošetrení a post-symptomatická aplikácia fungicídu  tiež nepriniesla očakávaný efekt. Teda ide o prvý argument, podporujúci  diagnózu fyziologickej škvrnitosti.  

Druhým krokom je štúdium literárnych zdrojov s aktuálnymi vedeckými  a odbornými poznatkami, ktoré diagnózu fyziologickej škvrnitosti  potvrdili. Viacerí autori sa totiž zhodli (na tom), že v praxi sa často  vyskytujú škvrnitosti bez zachytenia patogéna, ktoré majú fyziologický  

pôvod. Fyziologický pôvod je termín široký a skrýva sa za ním celý súbor faktorov od porúch výživy, až po environmentálny stres. Iní autori úplne zhodne popísali fyziologickú škvrnitosť tvrdej pšenice ako „Splotch“, ktorá sa objavila krátko pred klasením a rozširovala sa z nižších listov na vyššie. Veľkosť a počet škvŕn sa pritom postupne zväčšoval. Inak boli „napadnuté“ rastliny normálne. Škvrnitosť sa vyskytovala najmä za chladného a vlhkého počasia, striedaného slnečným a teplejším počasím, čo korešponduje aj s pomermi v SR. Ďalším údajom korešpondujúcim s našimi podmienkami, aj s inými rokmi, je genotypová závislosť. Zjavne sa škvrnitosť nevyskytovala v rovnakej miere na všetkých odrodách.

Podobné peripetie s nesprávnou diagnózou a vyhodenými prostriedkami za „neúčinné“ fungicídne ošetrenie popisuje aj Tenuta (2006). V porastoch boli diagnostikované škvrny takmer navlas podobné škvrnám, ktoré spôsobujú PTR a S. nodorum. Podľa Tenuta a iných autorov zohrávajú pri vzniku fyziologickej škvrnitosti významnú úlohu poveternostné podmienky. Za optimálne podmienky na jej prejav považujú nezvyčajne daždivé a zamračené počasie trvajúce viac ako 10 dní, ktoré sa strieda s jasnými slnečnými dňami. Medzi najjednoduchšie teórie vzniku škvrnitosti patrí negatívny vplyv UVA a UVB žiarenia. Iní autori zistili aj vplyv aktivity O2-, v súčinnosti s enzymatickou činnosťou rastliny. V progrese choroby je zaujímavé, že sa zastavuje alebo znižuje spolu s otepľovaním počasia. Z hľadiska vplyvu na úrodu sa všetci autori zhodujú, že vplyv fyziologickej škvrnitosti na výšku úrody je minimálny alebo zanedbateľný.

Niektoré nové štúdie však k príčinám vzniku fyziologickej škvrnitosti najmä na tvrdých pšeniciach prinášajú zaujímavé poznatky. Zistilo sa totiž, že početnejšie symptómy sa vyskytujú na parcelách, ktoré majú nedostatočnú pôdnu zásobu chlóru. Bolo aj experimentálne dokázané, že použitie KCl na pôdach s deficitom chlóru výrazne obmedzilo vznik fyziologickej škvrnitosti a spôsobilo zvýšenie úrody o 2–14 %. V niektorých rokoch sa však efekt na úrode neprejavil. Rozsiahlymi štúdiami bolo tiež zistené, že 70 % šanca na zníženie prejavu fyziologickej škvrnitosti a zvýšenia úrody vplyvom aplikácie chloridových hnojív existuje na pôdach, kde je pôdna zásoba Cl nižšia ako 34 kg Cl/ha v pôdnom profile do hĺbky 60 cm. Jednomocný anión chlóru je pomerne dobre pohyblivý v pôdnom roztoku a z vrchnej časti pôdneho profilu sa vyplavuje do hĺbky 0,9–1,5 m, kde je pre rastliny menej prístupný.

Z hľadiska obsahu chlóru v rastlinách bolo zistené, že symptómy sa objavovali najmä na citlivých odrodách a vo variantoch, kde bol obsah chlóru v listoch menší ako 0,1%. Na základe výsledkov týchto štúdií v niektorých krajinách fyziologickú škvrnitosť tvrdej pšenice premenovali na „chloride deficient leaf spot syndrome“, teda syndróm listovej „chlóro- deficitnej“ škvrnitosti (syndróm listovej škvrnitosti z nedostatku chlóru).

Použitie fungicídov na ochranu proti domnelej chorobe je teda z nášho pohľadu neefektívne. Otázne je použitie strobilurínov, ktoré zdanlivo obmedzujú vznik choroby. Je pravdepodobné, že zlepšenie obrazu porastu nie je vyvolané v dôsledku fungicídnej účinnosti, ale v dôsledku fyziologického green efektu. Vzhľadom na výlučne fyziologický účinok je zanedbateľný prínos strobilurínov v porovnaní s ich cenou (však) iba ekonomicky neefektívny luxus.

Záver

• Popísané symptómy sú spôsobené fyziologickou škvrnitosťou pšenice (PLS) a vyskytujú sa najmä na tvrdých pšeniciach. Najcitlivejšie bývajú odrody zahraničného šľachtenia.

• Choroba vzniká ako reakcia citlivých odrôd na komplex abiotických podmienok a fyziologického stresu, (najmä chladného daždivého počasia striedaného jasnými slnečnými dňami) v období intenzívneho rastu pletív a orgánov rastlín a pravdepodobne aj lokálneho deficitu chlóru.

• Symptómy fyziologickej škvrnitosti sa (síce) veľmi podobajú na symptómy vyvolané infekciami PTR a S. nodorum, ale na škvrnách ani po inkubácii vo vlhkom prostredí, resp. uložení na živnú pôdu neboli identifikované žiadne infekčné štruktúry patogénov.

•Keďžeideoporuchufyziologickéhopôvodu,niejeinfekčná.Vporaste sa nešíri, ale vzniká ako fyziologická odpoveď jedincov na konkrétne prostredie a environmentálny stres.

•Aplikácia fungicídov sa ukázala ako neefektívna, čo preukázali aj výsledky z praxe. Určitý zmierňujúci efekt na prejav symptómov môžu mať strobiluríny, vďaka tzv. „green-efektu“.

• Škvrnitosť listov je ireverzibilná (škvrny vznikli a už sa nedajú nijako odstrániť).

• Zníženie produkčnej schopnosti porastov v dôsledku fyziologickej škvrnitosti sa udáva v rozmedzí 2–14 %.

• Po zlepšení počasia a oteplení sa väčšinou postup škvrnitosti zastaví alebo zníži.

• Program fungicídnej ochrany tvrdých pšeníc (proti hubovým chorobám) netreba nijako prispôsobovať výskytu PLS, pretože bolo v praxi opakovane preukázané, že výskyt PLS väčšinou fungicídy nezastavia ani významne neovplyvnia.

Prejavu choroby sa dá predchádzať iba komplexnou prevenciou

• vytypovať vhodné lokality a odrody, ktoré sú na fyziologickú škvrnitosť menej náchylné

• na základe pôdneho rozboru zistiť či v pôde nie je deficit chlóru • v prípade podlimitného obsahu Cl v pôde je užitočné aplikovať

chloridové hnojivá (napr. KCl). Problematika deficitu chlóru a jeho odstránenia si však zrejme bude vyžadovať experimentálne štúdie, pretože problému deficitu chlóru dosiaľ nebola venovaná takmer žiadna pozornosť

• dávka chlóru odporúčaná na hnojenie porastov pri výskyte symptómov škvrnitosti v dôsledku nedostatku chlóru predstavuje podľa literárnych poznatkov 30–60 kg/ha

• pri výskyte podozrivých škvrnitostí konzultovať stav s diagnostickými pracoviskami a unáhlene nevynakladať prostriedky za neúčinné fungicídy.

Foto: K. Hudec